Ondrej Zimka (1937)

Ondrej Zimka sa narodil 29. 11. 1937 v Turzovke na Kysuciach. I keď v roku 1964, po skončení VŠVU v Bratislave, na oddelení všeobecnej maľby a úžitkovej grafiky (prof. P. Matejka, J. Chovan), ostáva pôsobiť v hlavnom meste, hlboké citové väzby a spomienky na rodný kraj - Kysuce, v ňom naďalej intenzívne rezonujú. Vidiecky kolorit rázovitého kraja, neodmysliteľne k tomu patriace historky, povery, legendy alebo klebety, ale aj samotní obyvatelia, sa stávajú prioritným motívom jeho bohatej maliarskej tvorby až doteraz. V Zimkových obrazoch dostáva naplno priestor život a fantázia. Realita a predstava, ktoré diváka prostredníctvom autorovho bezprostredného výtvarného prejavu unášajú do poetického sveta, kde nemožné sa stáva skutočnosťou. Na jednom mieste ožívajú zosnulí, ktorí sedia na stromoch v podvečernej krajine alebo v najväčšej pohode na oblohe, obklopení vecami, ktoré im boli blízke za ich života, z vody vystupujú dlhovlasé víly, z tieňov lesa rôzne pitoresktné bytosti... Niekedy tieto obrazy pôsobia ako labyrinty, obrazy v obraze, v ktorých sa prelínajú rôzne smiešne, žartovné, ale aj lapidárne pravdivé situácie a deje odohrávajúce sa v ľudskom živote. Nevšedne pôsobiace zoskupenia napriek všetkému sú veľmi milé a nenútené, v niektorých prípadoch až prirodzene samozrejmé. Ondrej Zimka veľmi rád maľuje svoje príbehy na drevo. A to akékoľvek. Niekedy je to nepotrebná polica, kus nájdeného neopracovaného dreva, inokedy staré a nevyužité vrátka či dokonca okenice aj s kovovými pántami. Využíva nielen prirodzenú krásu a vlastnosti prírodného materiálu, ale aj jeho nedostatky - pukliny, sluky, diery, nerovnosti, ktoré bezprostredne zakomponuje do namaľovaného obrazu. Samotný materiál v jeho prípade zohráva až symbolickú úlohu. Vyjadruje nielen umelcov blízky a úprimný vzťah k prírode, k domovu, k ľuďom a k predmetom, ktoré boli súčasťou jeho detstva. Obrázky, ktoré maľuje na drevo, ale i obyčajné kamene, vysoko oceňujú nielen návštevníci autorových výstav, no osobitne vzácne sú pre spisovateľov a pracovníkov vydavateľstiev, ktorí ich môžu získať ako vzácne ceny, napr. k oceneniu Zlatá kniha, vydavateľstvo roka alebo Kniha roka. Maliara Ondreja Zimku poznajú určite i deti, ktoré rady čítajú rozprávkové knihy, v ktorých nechýba humor a predstavivosť. Jeho úsmevné farebné ilustrácie oživili knižné dielka z pera desiatok slovenských a zahraničných spisovateľov prevažne v 60-tych a 70-tych rokoch. Patria medzi ne napr. aj diela jeho priateľov Tomáša Janovica (Rozprávkové varechy) a Ľubomíra Feldeka (Zelené jelene, Rozprávky na niti). Do povedomia čitateľov sa O. Zimka dostal aj ako spisovateľ. Je autorom a ilustrátorom štyroch kníh o veselých príhodách a šibalstvách Svrčka Milka a svrčka Ilka, ktoré vyšli vo vydavateľstve Mladé letá ešte v 70-tych rokoch, ale aj knihy Zoo na výlete z roku 1975.