Ondrej Ivan (1926 - 2018)

Ondrej Ivan (* 24. február 1926, Poprad-Veľká – † 15. august 2018, tamtiež) bol slovenský akademický maliar a reštaurátor. Vo svojej tvorbe sa venoval najmä krajinomaľbe, portrétu a zátišiu. Patril medzi výrazné osobnosti výtvarného života na Slovensku a zostal verný svojmu rodnému kraju pod Tatrami. Ondrej Ivan sa narodil vo Veľkej pri Poprade v rodine s koreňmi z Važca. Po absolvovaní Odbornej chemickej školy firmy Baťa vo Svite odišiel v roku 1945 na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, kde študoval u profesorov Jána Želibského, Maxa Švabinského, Bohumila Slánskeho a Vratislava Nechlebu. Bol jedným z prvých slovenských absolventov odboru reštaurátorstva na tejto škole a počas štúdií sa stretával s umelcami ako Ján Kulich, Alfonz Groma či Mária Medvecká. Po návrate na Slovensko pôsobil ako maliar a reštaurátor, pričom dlhé roky žil a tvoril v Poprade-Veľkej. Zomrel v roku 2018 vo veku 92 rokov. Jeho maliarsky prejav je charakteristický lyrickým realizmom, dôrazom na farbu, svetlo a pokojnú harmóniu kompozície. Tematicky sa orientoval na tatranskú krajinu, život človeka a duchovné hodnoty. Mnohé z jeho obrazov zobrazujú rodný kraj, dediny pod Tatrami, sakrálne motívy i portréty blízkych osôb. Popri maľbe sa venoval aj reštaurátorskej práci na historických dielach, najmä sakrálneho charakteru. Ondrej Ivan vystavoval na viacerých samostatných i kolektívnych výstavách na Slovensku a v zahraničí. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach galérií, múzeí a v súkromných zbierkach. Retrospektívne výstavy sa konali napríklad v Tatranskej galérii v Poprade a v ďalších regionálnych inštitúciách. Ondrej Ivan sa zapísal do dejín slovenského výtvarného umenia ako maliar, ktorý zostal verný svojmu kraju a tvoril s hlbokým vnútorným presvedčením. S pokorou o sebe povedal: „Doma nie som prorokom.“ Jeho tvorba je dodnes pripomínaná výstavami, monografiou a iniciatívou na zriadenie pamätnej lavičky vo Veľkej, kde už má od februára 2024 pamätnú tabuľu na rodnom dome. (zdroj: Wikipédia)